Sie befinden Sich nicht im Netzwerk der Universität Paderborn. Der Zugriff auf elektronische Ressourcen ist gegebenenfalls nur via VPN oder Shibboleth (DFN-AAI) möglich. mehr Informationen...
Hľadanie absolútnej poézie od čistej poézie k ne-poézii Bremond, Hlbina, Silan a Groch
Ist Teil von
Slovenská literatúra, 2022-01, Vol.69 (5), p.442
Ort / Verlag
Bratislava: Institute of Slovak Literature of SAS
Erscheinungsjahr
2022
Link zum Volltext
Quelle
EZB Electronic Journals Library
Beschreibungen/Notizen
Začiatkom 30. rokov 20. storočia skupina básnikov a katolíckych seminaristov vstupovala na literárnu scénu s plánom vytvoriť absolútnu poéziu odvodenú z mystiky. Pavol Gašparovič Hlbina, Rudolf Dilong a Ján Haranta sa opierali o teoretické práce Henriho Bremonda La poésie pure ([Čistá poézia] 1926) a Prière et Poésie ([Poézia a modlitba] 1926), ale paradoxy mystiky a poézie sa ukázali ako nezlučiteľné s básnickou praxou a málo úspešné bolo tiež využitie impulzov z avantgardných smerov poetizmu a surrealizmu. Najvýraznejšie priblíženie k absolútnej poézii v prvej polovici 20. storočia sa nachádza v tvorbe Janka Silana, ktorého epicko-dramatická poézia, autoreferenčnosť a prírodno-ľudský panteistický a panenteistický pohľad na svet vo výsledku prevýšili poetistickú spontánnosť, hru so slovom a freudovskú psychoanalytickú metódu. Najradikálnejší pokus o absolútnu poéziu prichádza po roku 1989 s tvorbou Erika Jakuba Grocha, ktorý sa prostredníctvom depoetizácie dostáva na rozhranie literatúry a mystiky, sledujúc pritom ciele rovnako v literárnom aj mimoliterárnom priestore.